Predstavuje hodnotu, ktorá rozdeľuje hodnoty skúmaných premenných na dve rovnako pravdepodobné časti (50 % hodnôt skúmaných premenných sa nachádza „pod“ a 50 % hodnôt skúmaných premenných „nad“ touto hodnotou).
Na nájdenie mediánu daného súboru stačí hodnoty zoradiť podľa veľkosti a zobrať hodnotu, ktorá sa nachádza v strede zoznamu. Keď má súbor párny počet prvkov, zvyčajne sa za medián označí aritmetický priemer hodnôt na miestach n/2 a n/2+1.
Výhody mediánu:
Medián nieje ovpylvnený extrémnymi hodnotami. Používa sa napríklad v prípade šikmých rozdelení, kde aritmetický priemer zvyčajne poskytuje nevhodné výsledky. Napr. v súbore { 1, 2, 2, 3, 9 } je medián rovný dvom, čo je viditeľne vhodnejší ukazovateľ prevažujúcej tendencie ako aritmetický priemer, ktorý tu je 3,4.
Medián sa dá definovať na každom súbore lineárne usporiadanom podmienkou „menší alebo rovný“, aj keď nejde o súbor čísel. Napríklad medián súboru {absolvent ZŠ, vyučený, vyučený s maturitou, vysokoškolák} sa rovná hodnote „vyučený“, ak kategórie vzdelania považujeme za zoradené podľa náročnosti školy.
Nevýhody:
Nevýhodné je použiť medián pri súboroch, v ktorých sledovaný znak nadobúda len jednu z dvoch možností. Je hrubým meradlom vlastností rozdelenia a v prípade, že obidve kategórie sú zastúpené zhruba rovnako, je veľmi nestabilný.