Slovensko patrí medzi dvadsať krajín s najohrozenejším dôchodkovým systémom. Hoci veľká časť sledovaných krajín si oproti roku 2014 zlepšila udržateľnosť svojich dôchodkových systémov, a to najmä vďaka zavedeniu reforiem ako zvyšovanie veku odchodu do dôchodku či revízia penzijných výdavkov, obyvateľstvo starne oveľa rýchlejšie ako sa pôvodne očakávalo. Také sú hlavné zistenia najnovšej štúdie skupiny Allianz s názvom Pension Sustainability Index (PSI) 2016, ktorá analyzuje demografický vývoj a dôchodkový systém vo vybraných 54 krajinách sveta, vrátane Slovenska.

Dôchodkové vyhliadky Slovákov nie sú priaznivé

Slovensko sa v rebríčku udržateľnosti dôchodkov umiestnilo v poslednej dvadsiatke, na 36. mieste. Pozitívom je, že oproti roku 2014 sa udržateľnosť nášho dôchodkového systému o niečo zvýšila, a to najmä vďaka zvýšeniu veku odchodu do dôchodku. Podľa investičného manažéra Allianz – Slovenská d.s.s. Mira Kotova to však v žiadnom prípade nestačí: „Situácia je tak vážna, že samotné zvýšenie veku odchodu do dôchodku prvý pilier nespasí. Bude musieť klesnúť najmä štedrosť prvého piliera, čiže dôchodky sa budú musieť znížiť v porovnaní s platmi.“ Náš dôchodkový systém potrebuje podľa odborníkov aj ďalšie reformy na zabezpečenie jeho väčšej stability. Kvôli odčerpávaniu peňazí z 2. piliera za účelom vykrývania deficitu verejných financií, totiž môže z dlhodobého hľadiska čeliť zvýšenému riziku udržateľnosti. Oveľa lepšie dôchodkové vyhliadky ako my má susedné Česko, keď jeho dôchodkový systém skončil v rebríčku na 20. priečke, ale aj Poľsko, Maďarsko, či Rumunsko a Bulharsko. Aj v týchto krajinách je však potrebné stabilizovať dôchodkové systémy, inak hrozí, že sa v budúcnosti zvýši riziko pádu dôchodcov pod hranicu chudoby a štát by im tak musel poskytnúť sociálnu pomoc, čo by ešte viac zaťažilo verejné financie.

Pobaltské krajiny príkladom

Vzorovým príkladom nám môžu byť pobaltské štáty, ktoré pokračujú v zavádzaní efektívnych dôchodkových reforiem ako je zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, ale najmä znižovanie nákladov dôchodkového systému na verejné financie. Dôchodkové systémy v Lotyšsku a Estónsku patria dokonca medzi desať najudržateľnejších na svete. Podľa Mira Kotova je to práve vďaka nižšej štedrosti prvého piliera: „Dôchodky v týchto krajinách sú v porovnaní s priemernými mzdami o 10 percent nižšie ako u nás, pritom vek odchodu do dôchodku je ešte vyšší ako u nás. Sú teda tam, kam my len smerujeme.“

Prekvapením sú menej vyspelé krajiny

Prekvapujúce je, že menej vyspelé a preľudnené krajiny ako Filipíny, Argentína, Peru alebo Čile majú udržateľnejšie dôchodkové systémy ako Slovensko a v rebríčku sú na oveľa vyšších priečkach. Populácia je v týchto krajinách prevažne mladá a očakáva sa, že to tak ostane aj v budúcnosti. Z tohto dôvodu tieto krajiny zatiaľ nepociťujú vysoký tlak na reformovanie svojich dôchodkových systémov. No aj napriek dobrému umiestneniu v rebríčku je v týchto štátoch čoraz vyšším rizikom chudoba na dôchodku. Navyše v Argentíne nie sú výdavky na dôchodky v porovnaní s HDP príliš vysoké. Očakáva sa však, že sa to v najbližších desaťročiach môže zmeniť.

Prepad Ruska a Číny, Austrália opäť exceluje

Najvýraznejší prepad v rebríčku udržateľnosti dôchodkových systémov oproti roku 2014 zaznamenali Rusko a Čína. Rusko sa kvôli pretrvávajúcej ekonomickej a finančnej kríze a vysokým verejným výdavkom prepadlo o 13 pozícií nižšie až na 27. miesto. Čína skončila na predposlednom mieste, kvôli rýchlejšiemu starnutiu obyvateľstva a tiež väčšiemu objemu výdavkov na budúce penzie. Naopak Austrália obhájila svoje prvenstvo a má aj naďalej najudržateľnejší dôchodkový systém na svete. Svoju úlohu tu zohrávajú priaznivé demografické podmienky krajiny a dobre spravované verejné financie.  V top päťke sa ďalej umiestnilo Dánsko, Švédsko, Holandsko a Nórsko.

Kompletnú štúdiu 2016 Pension Sustainability Index nájdete tu: