P2P pôžičky sa aj v Českej republike stávajú čoraz obľúbenejším spôsobom nielen ako si požičať, ale i ako investovať voľné peniaze. Je však potrebné pripomenúť, že požičiavanie, prirodzene, prináša svoje riziká.
P2P pôžičky sa už udomácňujú, aj keď už z logiky veci nedosahujú také objemy, ako napríklad vo Veľkej Británii či USA.
Ako sa tvorí úrok
V zásade existujú dva spôsoby, na akom princípe sa určuje výsledky úrok, za ktorý sa dá požičať alebo ktorý, naopak, inkasuje investor (po znížení o poplatky).
Jedným z variantov je
aukcia. V tomto prípade spoločnosť prevádzkujúca P2P pôžičky nijako výrazne do výsledného úroku nezasahuje. Dlžníka síce preverí a rozhodne, či ho do „systému“ vôbec zaradí, no úrok ako taký „sa súťaží medzi investormi v aukcii“ s tým, že vyhráva najnižšia ponuka (úrok). Spoločnosť, ktorá všetko sprostredkuje, tak do samotného úroku de facto priamo nezasahuje. To môže byť výhodné i nevýhodné, a to tak z pohľadu dlžníka ako aj investora. Skrátka záleží, kde sa úrok zastaví (Benefa, Bankerat).
Pokiaľ ide o to „preverenie dlžníka“ než sa vpustí do systému, tak je tu určitá podobnosť s klasickou bankou. Základom je dostatočný príjem na splácanie a žiadna exekúcia. Žiadateľ taktiež musí v žiadosti o pôžičku vyplniť údaje o tom, koľko a na čo si chce požičať, koľko je schopný mesačne splácať, aká má mesačný príjem (kde pracuje), aké má vzdelanie atď. Spoločnosť, ktorá pôžičku sprostredkuje, si ho následne preverí v registri dlžníkov a podľa vyjadrenia predstaviteľov jednotlivých spoločností sa pri rozhodnutí o tom, či môže potenciálny „dlžník vstúpiť do systému“, pozerá taktiež na jeho profily na sociálnych sieťach, ktoré dokresľujú celkový obraz o záujemcovi o pôžičku.
Pokiaľ týmto všetkým dlžník prejde, v systéme aukcie sa už ďalej sprostredkovateľ o výšku úroku nijako výrazne nestará. Je na žiadateľovi popísať dôvody pôžičky tak, aby vyzneli čo najlepšie a bol o ňu záujem – teda aby dostal čo najnižší úrok. Na investorovi potom, samozrejme, je vyhodnotiť všetky riziká a určiť „na koľko si svoje peniaze cení“. Investori prosto dávajú svoje ponuky a vyhrá tá, ktorá je pre dlžníka najlepšia. Teda tá s najnižším úrokom.
Druhý variant spočíva v tom (Zonky), že samotná spoločnosť prevádzkujúca P2P pôžičky danému
dlžníkovi pridelí konkrétny rating a na základe neho následne rovno i úrok, za ktorý si môže požičať a ktorý tak investor inkasuje. Investor ako taký sa potom iba rozhoduje, či je tento úrok/výnos pre neho zaujímavý s prihliadnutím k tomu, komu požičiava a skrátka buď pôžičku za daný úrok poskytne alebo nie. Na výšku úroku potom nemá investor žiadny vplyv. Tento systém je viac podobný „klasickej banke“ a má, samozrejme, taktiež svoje výhody i nevýhody, rovnako ako systém aukcie. Nedá sa pritom povedať, že by jeden bol horší a druhý lepší.
Obecne sa dá predpokladať, že konkrétne udelenie ratingu a na základe neho priradenie úroku je viac „sofistikovanou“ metódou, ktorá poväčšine povedie skôr k nižšiemu úroku/výnosu, ktorý bude reálnejšie odzrkadľovať riziko. Aukčný systém je viac „náhodný“. Úrok, ktorý by dlžníkovi pridelil rating, a úrok, ktorý vznikne aukciou, sa môže výrazne líšiť. V aukcii je skrátka prvok súťaže. Dáta zatiaľ ukazujú, že aukciou stanovené úroky sú vyššie, vyšší je teda i potenciálny výnos. No je tu otázka, či investori správne vyhodnocujú riziká a úrok by nemal byť napríklad ešte vyšší.
To, že je úrok vytvorený aukciou vyšší než ten priradený, nie je žiadna dogma. Pokojne to môže byť aj naopak. Všetko je otázkou ponuky a dopytu, čo prináša určité riziká. Podobne ako v akejkoľvek inej aukcii sa človek môže nechať strhnúť a danú vec preplatí, môže sa nechať strhnúť aj v prípade aukcie P2P pôžičiek a úrok môže klesnúť príliš nízko, mimo úroveň zodpovedajúcej riziku. To by bolo nevýhodné pre investora (aj keď výhodné pre dlžníka), no zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by šlo o častý jav. Naopak, zatiaľ to vyzerá tak, že investori majú „navrch“ a úroky pri aukciách sú pomerne vysoké. Samozrejme, vždy veľa záleží na tom, komu sa požičiava, na aký účel atď.
Minimálny úrok
Zonky (úrok priraďuje) 3,99 %
Benefa (aukcia) 6 %
Bankerat (aukcia) 9 %
Minimálne úroky sa v praxi príliš často nevyskytujú. Priemerný úrok pri Zonky je 8,9 %, Benefa 20 % a Bankerat 40 %. Platí tiež, že pokým pri Bankerat a Benefa žiadny strop nie je a všetko závisí od „dohody“, Zonky prideľuje tým najmenej bonitným klientom úrok 19,99 % a vyššie sa nejde.
Z týchto dát je zrejmé, že sú vlastne všetky spoločnosti relatívne rozdielne. Zonky sa z tohto pohľadu javí ako „najkonzervatívnejší“, naopak, o Bankerat je známe, že sa podstatne viac zameriava na „problematických“ klientov, čo so sebou prináša aj vyššie potenciálne výnosy (aj riziko).
Platí pritom, že Bankerat umožňuje klientom požičať si od 5000 korún s tým, že maximálna suma je 600 tisíc korún. Cez Benefa si môžu ľudia požičať najmenej 10 000 korún a najviac 250 tisíc korún. Pri Zonky je minimálna suma 20 000 korún a maximálna 300 tisíc. Z pohľadu investora je tiež dôležité to, že napríklad pri Zonky si človek nemôže požičať celú sumu, ale maximálne 5000 korún, čím spoločnosť „núti“ k diverzifikácii rizika.
Nedá sa jednoznačne rozhodnúť, ktorý „systém“ je lepší. Iba si treba uvedomiť, že tu sú rozdiely. Spoločnosti volia iné spôsoby a celkom sa líši aj typický „dlžník“, aj keď sa toto pomerne ťažšie posudzuje a všetko sa môže v čase meniť.
Komu kto dlžíRozdiely nie sú iba v úrokoch dlhov. Nejde o to, ako sa tvorí úrok, teda i potenciálny výnos, ale tiež o to, aký je vzťah medzi investorom, spoločnosťou a dlžníkom, čo je podstatné v prípade, keď dlžník nebude splácať a investor bude chcieť svoje peniaze vymáhať.
Treba si uvedomiť, že k nesplácaniu požičaných peňazí skrátka prísť môže a taktiež prichádza a investor by tak s tým mal vopred počítať. Zonky uvádza, že za približne dva roky, čo službu poskytuje (podotýkame, že nejde o tisíce pôžičiek, ale o asi 800 ľudí) by sa dal počet „neplatičov“ spočítať na prstoch jednej ruky. Pri Bankerat podiel tých, ktorí nie sú schopní splácať, dosahuje pri najrizikovejších pôžičkách (tých s najvyšším úrokom) až jednu tretinu. To nakoniec nie je nič prekvapivé: prostý pomer riziko-výnos. Iba ťažko môže niekto čakať výnos 40 % bez rizika.
Do akej miery bude
investícia riziková, možno mimo iného odhadovať tiež napríklad na základe toho, na čo si dlžník požičiava. Tu zatiaľ podľa dostupných štatistík platí (nie všetky spoločnosti si však takéto štatistiky vedú), že aj keď sú P2P pôžičky hojne prezentované napríklad ako pôžička na rozjazd podnikania alebo na nejakú inú „cool vec“, ide do značnej miery o obyčajné refinancovanie existujúcich pôžičiek, čo potvrdzujú štatistiky od Zonky a Benefa. To nie je nič zlé, je to konštatovanie. Tak či onak platí, že tu vždy bude vyššia či menšia šanca, že dlžník svoje záväzky nebude plniť.
Ale čo potom?
Zonky poskytuje pôžičky podľa zákona o spotrebiteľskom úvere a potom podstupuje participácie na pôžičkách jednotlivým investorom. Investor má uzavretú zmluvu aj so Zonky. To je podľa predstaviteľov Zonky preto, aby sa chránila anonymita človeka, ktorý si požičiava (jeho identitu pozná iba Zonky) a taktiež to zjednodušuje prípadné vymáhanie pohľadávky. Obdobne funguje aj spoločnosť Benefa. To znamená, že investor a dlžník spolu priamo zmluvu neuzatvárajú a to predovšetkým z dôvodu jednoduchosti.
V prípade Bankerat je situácia taká, že medzi dlžníkom, veriteľom a administrátorom je uzavretá trojstranná zmluva. Dlžník s veriteľom teda spolu uzatvárajú zmluvu napriamo.
Toto sa následne prejavuje mimo iného práve v situácii, keď dlžník nie je schopný splácať. V prípade Zonky sa o všetko stará sama spoločnosť. Prvá fáza vymáhania je pritom „na náklady“ spoločnosti. V prípade, že spoločnosť musí zahájiť tzv. „tvrdé“ vymáhanie pomocou súdov a agentúr na vymáhanie pohľadávok, opäť všetko rieši spoločnosť sama, no účtuje si za to 30 % z vymoženej sumy na pokrytie nákladov. S tým je teda potrebné počítať. Všetko ide vlastne mimo samotného investora, čo opäť, podobne ako pri porovnaní dvoch typov tvorby úroku, môže a nemusí byť výhoda. Všetko záleží na uhle pohľadu investora.
Viac-menej rovnaký spôsob uplatňuje aj spoločnosť Benefa. Pokiaľ dlžník prestane splácať, spoločnosť sa o vymáhanie pohľadávky stará za investora. Aj tu platí, že Benefa všetko vymáha na svoje náklady a investor tak vopred nič neplatí. Pokiaľ sa však niečo vymôže, tak si Benefa necháva z každej vymoženej koruny 30 halierov. Teda obdobne ako pri Zonky predstavuje aj u Benefa poplatok 30 % z vymoženej sumy.
Trochu iný postup zvolil Bankerat. Všetko prebieha tak, že administrátor preposiela platby medzi dlžníkom a investorom. Investor má vo svojom profile prehľad všetkých platieb i prípadných upomienok, ktoré administrátor zasiela dlžníkovi, pokiaľ sa omeškal so splátkou.
Ako náhle je dlžník so splátkou po splatnosti viac ako 30 dní, dochádza k okamžitému splateniu pôžičky. V takom prípade investor buď poverí súdnym vymáhaním advokáta, s ktorým administrátor spolupracuje, alebo si pohľadávku vymáha vlastnou cestou. Za vymáhanie si Bankerat nič neúčtuje. Právne zastúpenie je vzťah čisto medzi právnym zástupcom a klientom. V tomto vzťahu spoločnosť Bankerat nijako nevystupuje.
Zároveň tu platí, že investor má možnosť si v rámci zadania ponuky vyžiadať zvláštne podmienky, napríklad zaisťovaciu zmenku. No táto možnosť je využívaná iba zriedka. Čiastočné úpravy zmluvy sú po odsúhlasení všetkými zmluvnými stranami, samozrejme, možné, tak či tak sa táto možnosť taktiež využíva veľmi zriedka.
Inak povedané, podobne ako pri „tvorbe úrokov“ záleží aj pri vymáhaní úrokov viac na investorovi. To môže znamenať, že sa investor napríklad pokúsi ušetriť na nákladoch, na druhej strany by to však od neho vyžadovalo podstatne vyššiu aktivitu. Čo je lepšie a čo horšie? Opäť je to prípad od prípadu. Treba počítať s tým, že rôzne spoločnosti uplatňujú rôzne prístupy a treba sa s nimi vopred oboznámiť.
Požičať alebo nie?
To, či bude P2P pôžička vhodnou investíciou, závisí bezpochyby od množstva faktorov. Spomenuté boli iba niektoré, na ktoré by investor určite nemal zabúdať.Zatiaľ sa všetko javí tak, že Zonky k celej veci pristupuje, dalo by sa povedať, o niečo viac konzervatívnejšie. Koniec koncov, aby mohol investor cez Zonky požičiavať peniaze, potrebuje promo kód. Inak povedané, nedá sa iba tak prísť a začať požičiavať. Podľa Zonky je dôvodom to, že s tým, ako rastie dopyt po pôžičkách, otvára sa táto služba postupne ďalším investorom.Keby bola platforma otvorená naraz všetkým záujemcom o investovanie, nemala by spoločnosť pre investorov dostatok pôžičiek a nedokázala by zaistiť to, čo sľubuje – teda rozumné zhodnotenie peňazí investorov.Benefa a Bankerat volí takpovediac o niečo „voľnejšiu“, pre niekoho možno agresívnejšiu stratégiu. Nakoniec to vidieť napríklad na úrokoch. Každému však vyhovuje niečo iné.Tak či onak, P2P pôžičky nie sú bezriziková záležitosť ani zázračný spôsob, ako zarobiť. Je to iba ďalší potenciálny spôsob, ako investovať peniaze s množstvom rizík a výhody.Pred výberom konkrétnej spoločnosti poskytujúcej P2P pôžičky je vhodné vždy dôkladne preštudovať všetky podmienky, za akých sa požičiava a nezabúdať napríklad na to, že ak je niekto ochotný požičať si za 30-40 % ročne, asi to nebude iba tak.
Aj tu totiž platia rovnaké pravidlá ako pri akomkoľvek inom investovaní. Vzťah medzi rizikom a výnosom skrátka nejde obísť. Aj v súčasnom období rekordne nízkej nezamestnanosti je počet ľudí, ktorí nezvládajú splácať v segmente najrizikovejších (a teda i najvýnosnejších) pôžičiek veľmi vysoký. Čo sa stane, keď sa zmení makroekonomická situácia?
O nič menej dôležité sú i ďalšie veci. Obyčajná
diverzifikácia medzi viacero pôžičiek nemusí stačiť už iba preto, že dlžníci môžu mať veľmi podobný socioekonomický profil, len budú z iných miest a iných profesií. Mnoho ľudí si dnes požičiava napríklad na refinancovanie pôžičiek. Keď sa investícia rozdelí medzi niekoľko takýchto dlžníkov, príliš veľká diverzifikácia to zrejme nebude. Skrátka a jednoducho, niečo ako „obed zadarmo“ neexistuje.
Jiří Mikeš
Časopis Fond ShopChcete dostávať rady a tipy ako ušetriť v banke na váš email?
Aktivujte si zadarmo Bankového Sliediča