Zaspomínajte si na detstvo a predovšetkým na rozprávky.
Možno vás ovplyvnili aj v uvažovaní o peniazoch.

Skúste nájsť, čo majú spoločné tieto rozprávky:

• S čerty nejsou žerty, Stolček prestri sa, Dlhý nos, Duch vo fľaši, Soľ nad zlato

Hlavný hrdina sa v nich dostáva k takému bohatstvu, ktoré mu vystačí aspoň do konca života. Teda do konca života už nemusí nič robiť, vytvárať a vôbec pracovať.

V reáli je prístup k takémuto majetku bez jedinečného podnikateľského nápadu, výhry, sprenevery či kriminálneho pozadia nemožný. Dokonca, aj pri týchto činnostiach sa, okrem výhry, majetok postupne kumuluje a neprichádza naraz. V reáli vyvstáva však otázka, koľko bohatstva je ešte málo, koľko dostatok a koľko už prebytok?

Pokračujeme ďalej. Čo majú spoločné:

• O Jackovi a fazuľke (Jack), Aladinova čarovná lampa (Aladin), O kocúrovi, kohútovi a kose (bratia), Kocúr v čižmách (kocúrov pán).

Hlavný hrdina sa dostane k bohatstvu, ktoré však následne použije výlučne na spotrebu. Po spotrebovaní ide po ďalšiu časť bohatstva. Pritom v reáli sa skupiny obyvateľstva s takýmto správaním odsudzujú.

Ideme na ďalšie príbehy. Čo majú spoločné:

• Kráľ času, Zlatá priadka či Medovníkový domček.

Rýchlo, resp. ľahko získaný majetok nebýva nikdy zadarmo. Vždy je tam podmienka, ktorá neraz ohrozuje zdravie až život hlavného hrdinu. V reáli sa to nazýva všeobecné obchodné podmienky.

A poďme aj na pozitívne poučenia.
Určite poznáte rozprávky Popolvár najväčší na svete, Lomidrevo, Zakliata hora, Tretí princ. Čo majú spoločné?

Bohatstvo nie je iba o peniazoch. Ignorovanie lákadiel (zlato, drahokamy, ...), ktoré sú v danom čase a priestore hlavnému hrdinovi úplne zbytočné, ukazuje deťom jednu z možných variantov správania.